Nebuďte stopercentní

Keď sa opýtam mojich žiakov, čo z tai chi najviac ovplyvnilo ich každodenný život, najčastejšia odpoveď je pravidlo 70%. Vedomie, že nemusia byť stopercentní; že sa nemusia cítiť pod tlakom kvôli potrebe dokonalosti; že sa môžu zlepšovať vo svojom tempe, v súlade s potrebami a možnosťami svojho tela aj duše.

To, aby tai chi nebolo len hodinou tréningu raz do týždňa, ale aby sa jeho pozitívne účinky mohli prejaviť v tom, čo moji žiaci žijú a ako sa (aj z dlhodobého pohľadu) majú, je mojím najväčším učiteľským cieľom. Robí mi radosť deliť sa o to, čo som sa za 19 rokov s tai chi naučila, a preto by som rada odovzdala životmeniace pravidlo 70% aj vám.

„Pointou cvičenia tai chi nie je stať sa lepším v tai chi, ale v tom stávať sa lepším človekom.„

Pravidlo 70% je silným protikladom k všeobecnému trendu vysokých výkonov, bez ktorých nepríde úspech.
Poznáte aj vy tieto odporúčania / citáty?

• Úspech leží za hranicou komfortnej zóny.
• No pain, no gain. (Bez bolesti nieto zisku.)
• Len tvrdá práca a odriekanie vedú k úspechu.
• Rob všetko najlepšie, ako vieš.
• Začni na 100% a pomaly pridávaj (s touto obľúbenou hláškou môjho otca som rástla ja).

Iste, na každom z nich je niečo pravdy, koniec koncov, svet nie je čierno-biely (a špeciálne v tai chi vieme, že v každom póle je nevyhnutne prítomný aj zárodok jeho protipólu).

Skúste sa však na to pozrieť spolu so mnou inými očami. A aby sa vám dobre pozeralo, zoberiem si ako pomôcku pár Jantárových kariet vedomia, ktorých mandaly a inšpiratívne texty dobre ilustrujú, o čom vám budem písať.

Potreba byť vždy a všade stopercentný nevyhnutne produkuje stres a napätie. Keď sa dostávame na hranicu našej kapacity (nech už sa to týka fyzických či duševných možností, schopností a zručností), máme tendenciu zažívať na nevedomej úrovni strach. Reakciou na strach je napätie a uzatváranie sa – a toto môžeme vidieť všade okolo seba: prepracovaných, zahltených, uzavretých ľudí.

Ak, naopak, zotrvávame v intervale 70%, dokážeme odovzdávať optimálny výkon a nezažívame pri tom psychologický stres. Zároveň tým šetríme svoje energetické rezervy (keďže nejdeme „nadoraz“): čím viac relaxujeme, tým viac sily, energie a výdrže máme – na všetko, čo potrebujeme a chceme urobiť.

V tai chi to krásne ilustruje princíp mäkkosti a uvoľnenia. V cvičení, mentálnom nastavení aj v prežívaní. Keď „ideme na hranu“, cítime tie „hrany“ v tom, čo žijeme. Cítime ich ostrosť, tvrdosť, niekedy dokonca cítime bolesť – a aby sme sa tomu ubránili, obaľujeme sa do pomyselných brnení a ochranných štítov. A mäkkosť a uvoľnenie sa vytrácajú.

Ako je to teda s tým, že máme robiť veci naplno, najlepšie, ako vieme? To predsa znie tak pravdivo a pozitívne.

Pravidlo 70% hovorí, že máme používať svoje plné úsilie a potenciál, ale nie do bodu sebapoškodenia (už vieme, že tento bod prichádza, keď sa dostaneme na hranicu svojich možností). Táto filozofia nám umožňuje dávať výzvy svojmu potenciálu a postupne ho zväčšovať – bez vyčerpávania sa a poškodzovania svojho nervového systému a / alebo tela.
V intervale 70% dokážeme plne vstrebať a integrovať všetko, čo sa naučíme. Zároveň tvoríme zásoby energie, ktoré môžeme použiť vždy, keď treba „zabrať“.

Asi poznáte princíp kyvadla – ak prepíname svoje sily, ochorieme. Prílišná aktivita na jednej strane povedie na tej druhej k prílišnému „oddychu“ (keď nás choroba priklincuje do postele). Ak svoju rovnováhu nestrážime my, urobí to život za nás. Pravidlo 70% nám nebráni ísť do akcie, nenúti nás byť priemerní, obmedzovať svoj potenciál…, ale učí nás vnímať náš životný balans.

Možno sa teraz pýtate, ako sa teda dá zlepšovať v tom, čo robíme, ak máme zostávať v intervale 70%. To najkrajšie na tomto pravidle je, že objem toho, čo dokážeme zvládnuť v limite 70% sa časom posúva, hladko a bez námahy.

Predstavte si napríklad, že vašim cieľom je natrénovať hlboký, dlhý dych. A povedzme, že maximálny čas, počas ktorého sa dokážete nadychovať, je 10 sekúnd. Pri desiatej sekunde už ale cítite tlak v hrudi, v hlave, celé telo je v napätí. Dosiahli ste síce 100% svojich možností, ale za priveľkú cenu. Konečným výsledkom je kŕč, v ktorom sa o pozitívach dobrého dýchania dá hovoriť len ťažko.

Ak skúsite aplikovať pravidlo 70%, budete sa nadychovať iba 7 sekúnd (čo je 70% z vašej maximálnej kapacity 10 sekúnd). Možno chvíľu budete mať pocit, že sa nikam neposúvate, no po nejakom čase zistíte, že nadychovať sa po dobu 7 sekúnd vás stojí omnoho menej úsilia než doteraz, a že vlastne tých 7 sekúnd už nepredstavuje 70% vašich možností, ale len 50%. A že zrazu tých 10 sekúnd dáte úplne hravo, lebo ste sa posunuli vpred, zlepšili.

Niekedy náš postup budú tvoriť len malé, nepostrehnuteľné krôčky, niekedy to možno budú veľké skoky. To, že si strážime svoje energetické rezervy nám dáva silu stanovovať si vyššie a vyššie ciele a dosahovať ich.

Asi ste už pochopili, že pravidlo 70% sa týka toho, koľko zo seba investujeme. Neznamená to, že keď dostaneme za úlohu povedzme preložiť 100 strán do cudzieho jazyka, preložíme len 70. Ale môžeme sa rozhodnúť o tom, ako dlho budeme v noci hore, aby sme preklad dokončili; či si dokážeme spraviť prestávku na kvalitné a výživné jedlo zjedené v pokoji a s čistou hlavou;  ako si pri práci budeme strážiť svoje energiu a to, ako sa naše telo cíti.

Páči sa vám tento životný princíp? Mne veľmi :). Pomerne dlho mi trvalo, kým som sa dokázala uvoľniť, kým som dokázala nepovažovať menej ako 100% za prehru, kým som sa naučila dôverovať v postupné (ale vytrvalé) zlepšovanie sa. Dôverovať plynutiu životom v súlade so sebou a svojimi potrebami. Vidím, aký blahodarný vplyv to má na moju rodinu a moje okolie. Som šťastná, že to, čo som sa naučila, môžem odovzdávať svojim deťom a svojim žiakom.

A keď sa niekedy zabudnem, keď stvrdnem v odpore a napätí z prílišnej snahy a potreby mať všetko pod kontrolou (teraz a hneď); keď sa moje kyvadlo vychýli príliš do jednej strany a keď spochybním sama seba v tom, či kráčam po svojej ceste dosť dobre / rýchlo / úspešne…, mám niečo, čo ma vráti naspäť k sebe. Jantárové karty vedomia.

Sú mojím sprievodcom na ceste osobného rastu – lebo občas dobre padne “vedenie, ktoré rozvíja vedomie”, ktoré nasmeruje, položí správne otázky alebo na ne odpovie. Používam ich vo chvíľach, keď potrebujem nájsť inú perspektívu. Keď sa cítim odpojená od seba a nedarí sa mi vrátiť do svojho stredu. Vždy mi láskavo pripomenú, na ktoré oblasti bytia sa dôkladnejšie pozrieť – a podporia ma pri tom tým, že usmernia moju energiu a zaostria sústredenie.

Vy z nich už poznáte tri – Mäkkosť, Rovnováhu a Postup, ktoré nám pomohli porozumieť pravidlu 70%. Dokopy je kariet 15, sú medzi nimi napríklad ešte Celistvosť, Harmónia, Voľba, Láska, Súcit, Prítomnosť… Každá z nich v sebe nesie posolstvo, ktoré k vám prehovorí, keď to budete potrebovať.

Žiť v harmónii a rovnováhe, uvoľnene a zdravo, je asi cieľom každého z nás. Tai chi, pravidlo 70 aj Jantárové karty vedomia sú cestičky k nemu. Rada vás budem na tej vašej ceste inšpirovať :).

Ak vám vyhovuje väčšia interakcia a pravidelná dávka informácií, námetov, cvičení a podnetov, rada vás uvítam na mojej facebookovej stránke Tai chi ako životný štýl.

Možno vám postačí raz za mesiac zhrnutie toho (pre vás) najhodnotnejšieho z môjho tai chi sveta; v takom prípade vás pozývam pridať sa do mailing listu.

A ak ste zvedaví na to, akou cestou som prešla ja a čo všetko vám viem odovzdať, nech sa páči, tu to nájdete >>>.