Mojou prácou aj láskou je tai chi. Teší ma venovať sa ženám a ich deťom. Ženy učím vnášať harmóniu a radosť do života cez uvoľnenie, harmonický pohyb a dobré držanie tela. Maminky inšpirujem, ako si užiť s deťmi hravé detské tai chi.

 

Seba aj svojich žiakov učím tai chi od roku 2002. Za ten čas som pochopila a precítila, že tai chi je životný štýl. Tao, cesta života.

Keď sa mi podarí vyplížiť sa ráno z postele bez toho, aby som zobudila našu najmladšiu Johanku (manžel a dve staršie deti ešte sladko spia), nastáva čas pre mňa a moje tai chi (tajči). V tichu okolo seba a s tichom v sebe sa ponorím do pohybu, ktorý mám tak rada.

Meditácia v pohybe

Tai chi sa zvykne nazývať meditáciou v pohybe. Je to naozaj tak, ale tieto moje rána sú najmä o uvoľnení a rozprúdení energie v tele. Vnímam, ako sa v pomalom, pokojnom pohybe telo postupne zohrieva, ako ožíva, ako pracuje svojím vlastným dokonalým spôsobom na nastolení harmónie. Deň plný výziev sa môže začať.

Telo - emócie - svet

Tai chi učím už dlho a spolu s tým, ako som sa posúvala ja, menil sa aj predmet mojej pozornosti pri učení. Spočiatku šlo o telo, o pohyb, uvoľnenie, jemný strečing, dýchanie, rovnováhu… Akonáhle sa mi telo dostalo do harmónie, psychika, myseľ, emócie chceli nasledovať. Jedno s druhým kráča vždy ruka v ruke. Cez uvedomenie si napätia v tele si viem všimnúť blížiacu sa emočnú búrku a niekedy ju predýchať a niekedy aspoň nechať rýchlo prehrmieť s čo najmenej ničivými následkami.

Pre mňa najzaujímavejší posun však nastal v momente, keď som pochopila, ako sú tai chi princípy spísané veľkými majstrami prepojiteľné s naším každodenným, bežným fungovaním.

Byť ako voda

Hlavnou charakteristikou tohto sebaobranného bojového umenia je používanie jemnosti, mäkkosti a uvoľnenia proti tvrdej sile - ako voda, ktorá kvapka za kvapkou vyhĺbi jamku aj do tvrdého kameňa.

Som presvedčená, že najmä vďaka tai chi som si začala uvedomovať, že tieto charakteristiky sú aj atribútmi ženskej sily a že toto je oblasť, na ktorej by som mala u seba viac pracovať. A z tejto cesty a z objavov na nej som nadšená!

Ostať v uvoľnenej jemnosti a nestuhnúť v odpore pod tlakom všetkých síl, ktoré na nás denne útočia (v rodine, v práci, v partnerstve, v spoločnosti…) je… oslobodzujúce... silné... ťažko opísať aké, no hlavne - je to možné.

Naozaj?

Pred časom by som tomu určite neverila. Vlastne, zrejme by mi ani nenapadlo o tom rozmýšľať. Až do svojich 20 rokov som sa nevenovala žiadnemu športu (s výnimkou plaveckého a lyžiarskeho výcviku v rámci školy).

Od malička som bola typický knihomoľ, čo si pod perinou svieti baterkou, aby mohol potajomky čítať v noci dlhšie. Považovala som sa za absolútny športový antitalent a bála som sa, že pri akomkoľvek športe budem vyzerať smiešne.

Táto strnulosť v tele sa samozrejme snúbila aj so strnulosťou v prežívaní a vnímaní.

Moje meno sa dalo používať ako jednotka tvrdohlavosti, nevedela som prijať kritiku, priznať, že v niečom nie som dosť dobrá, v emóciách som plávala medzi extrémami, ale bola som tak málo v kontakte so sebou, že keď ma priatelia prirovnali k El Niňo (klimatický fenomén s dopadom na veľkú oblasť klímy na Zemi), vôbec som nechápala, prečo.

Časté migrény, kilá navyše, zhoršený stav pleti i vlasov, chudokrvnosť... telo sa veľmi pokúšalo dať mi najavo, že chce zmenu.

Nenáhodná náhoda

Po skončení vysokej školy (študovala som psychológiu) sa ma raz kamarátka Janka opýtala, či by som s ňou chcela chodiť na tai chi. Bez toho, aby som vôbec tušila, o čo ide, som povedala: “Prečo nie?”

Hneď úvodný kontakt s tai chi bola láska na prvý pohľad a otázka “A prečo áno?” nikdy nenastala, hoci som dlho pri cvičení mala pocit, že som celá pouzlená :-)

Tai chi je nekončiaca cesta. Krok za krokom smerom k uvoľneniu, ktoré je v tai chi najvyšším princípom.

Prešla som potom tých krokov veľa.

Učila som sa od slovenských učiteľov z Asia Budo Centra, od majstra Yaw Hwa Chin z Malajzie, od Paula Renalla z Nového Zélandu a jeho partnerky Lenky Ryškovej, stala som sa členkou Mastery programu majstra Bruca Frantzisa.

A začala som učiť svojich žiakov. V duchu hesla: učením druhých sa naučíš najviac.

Tai chi pre ženy

V súčasnosti vediem kurzy, workshopy, mám súkromných žiakov (do tej miery, ako sa to práve pri deťoch dá zvládnuť). Absolvované štúdium psychológie mi pomáha vnášať do učenia ešte ďalší rozmer.

Aby som ostala v harmónii so sebou, chcem dávať to, čím práve žijem. Som matka 3 malých detí a som žena, ktorá sa stále viac udomácňuje vo svojej ženskosti. Preto som vytvorila tai chi pre ženy a jeho súčasťou je aj hravé detské tai chi. Rada inšpirujem ženy - maminy k tomu, aby si užívali cvičenie s deťmi a aby obe strany z neho prospievali.

V tai chi pre ženy vychádzam zo základných tai chi princípov a hľadám ich paralely v živote, aký žijeme. Prešla som tým a chcem sa deliť o zážitok, ako uvoľnenie tela môže postupne priniesť uvoľnenie v mysli i srdci. Ako sa telesná rovnováha prenesie do rovnováhy v živote. Ako dobrý postoj a dobré držanie tela pomôžu dostať aj ďalšie naše oblasti na to ich správne miesto.

Je mi potešením urobiť pár krokov na ceste k harmónii s vami.

Napísala som pre vás