„Bude tam princezná, ktorá je pyšná a na svoje osemnáste narodeniny pochopí, že sa mýlila.“
„A príšera, ktorá má 10 rúk s pazúrmi, v každej meč, na hlave rohy, 6 očí a jazyk taký dlhý, ze sa nezmestí do úst.“
„A pirát, ktorý chytá blesky rukami.“
„A drakovi sa zlomí zub.“
Takto nejako znelo zadanie od mojich detí, keď som sa ponúkla, že im napíšem rozprávku. Nie však obyčajnú rozprávku…
Už mnoho rokov sa venujem tai chi pre dospelých aj tai chi pre deti.
Tai chi je staré čínske bojové umenie, ktoré sa v súčasnosti stále viac cvičí pre jeho zdravotné účinky. Pomáha zlepšovať držanie tela, prehlbovať dych, učí telo, kde mu je dobre a ako to dosiahnuť. Vie upokojiť aj nabiť energiou.
Tai chi pre deti je hravé, hovorí detskou rečou. Učí ich, ako sa dostať do lepšieho kontaktu so sebou, vtiahne ich do dobrodružstva prepojenia tela a mysle, prináša im vnútornú rovnováhu, uvoľnenosť, flexibilitu aj koncentráciu. Cviky sú inšpirované zvieratami a prírodou, sú jednoduché, milé a zábavné.
Ku každému mám príbeh, ilustráciu aj meditatívnu omaľovánku, a tak nejako prirodzene prišlo, že k nim napíšem aj rozprávky.
Táto prvá mala byť o cviku Drak žerie perly a dostala meno Drak Perlivák. Od mojich detí som chcela, aby vymysleli, kto bude v príbehu vystupovať a ako sa bude volať. Potom som to trochu oľutovala, lebo som dostala naozaj náročné zadanie, ale deti boli nadšené a chceli participovať aj na ďalších rozprávkach. A tak z toho vznikla tradícia a naozaj všetky mená v knihe vytvorili moje deti. (Okrem niekoľkých, ktoré sme zámerne nechali “otvorené”, aby ich vymysleli vaše deti.)
Spočiatku som písala iba vtedy, keď prišla múza a mala som čas (čo sa nestretlo často). Pri prvej rozprávke mala Lili 7 rokov, Benjamín 5 a Johanka 3, no kým som sa prepracovala k druhej polke knihy, prešli 4 roky. A zrazu boli moje deti úplne iné. Riešili aj potrebovali iné veci, a tým pádom aj príbehy pre ne začali byť iné – menej rozprávkové, viac “zo života”.
Uvedomila som si, že je najvyšší čas knihu dopísať, aby si ešte našla svojho čitateľa.
Až po jej dokončení som uvidela, že ten dlhý čas písania a rozdielnosť v charaktere rozprávok je vlastne výhodou, lebo v knižke si nájdu to svoje viaceré vekové kategórie. Nazvala som ju rastúca – prvých 5 príbehov je skôr pre menšie deti (plus mínus od 4 do 8 rokov) a druhých 5 pre tie väčšie (do 11/12 rokov). Dostávam však nádherné spätné väzby aj od dospelých, ktorí si knihu čítajú len tak pre seba – a s láskou sa tak starajú o svoje vnútorné dieťa.
Keď som začala písať, vôbec som nemala jasný zámer, o čom rozprávky budú, kam by mala kniha smerovať. Vedela som len, ze v každej bude “ukrytý” jeden tai chi cvik. “Ukrytý” preto, lebo nie je mojím cieľom niekomu podsúvať tai chi ako najlepšiu cestu. V príbehoch slovo tai chi vôbec nenájdete, zmieňujem ho až v závere, kde píšem, že mňa tai chi naučilo počúvať hlas môjho srdca. A že počúvať svoje srdce je to hlavné posolstvo knihy.
Čo ale v rozprávkach z tai chi nájdete, je jeho múdrosť. Prečítate si o vnútornej sile, energii, uvoľňovaní napätia, o dôležitosti dobrého dýchania, o sile predstáv… A to všetko v kontexte zvládania situácií, ktoré deti bežne zažívajú, alebo emócií, ktorým sa učia porozumieť.
Spoznáte
Vložila som do rozprávok to, čo doma denne žijem so svojimi 3 deťmi. Rôzne ich vlastnosti, ťažkosti aj víťazstvá nájdete v hrdinoch knihy.
A vložila som do nich aj môj dar rozumieť ľuďom i emóciám, ešte vycibrený štúdiom psychológie. Častokrát som pri príbehoch mala pocit, že sa píšu samy, akoby cezo mňa pretekala nejaká univerzálna múdrosť. Možno aj preto sa v nich vedia všetci čitatelia nájsť.
Verím, že sa v nich nájdete aj vy a vaše deti, že sa započúvate do hlasu svojho srdca a odhalíte, čo je Tajomstvo ríše draka.