Prečo niekto prestane s cvičením tai chi a prečo s ním iný pokračuje?

Viete, čo je opakom lásky? Nie, nie je to nenávisť. Opakom lásky je strach. A o strachu si dnes čo – to povieme. 

Učila som pred niekoľkými rokmi dievčinu, volajme ju Petra. Šikovná, športovkyňa, tai chi jej šlo ľahko, v skupine sa cítila dobre – aspoň tak sa zdalo. Potom sa kurz skončil, v ďalšej sezóne sa pokračujúcej skupine zmenil termín a potom aj miesto cvičení. A Petra prestala chodiť.

Odvtedy mi však niekoľko ráz volala či písala, že jej tai chi chýba, či môže prísť. Hoci som vždy s radosťou odpovedala Áno, nikdy neprišla. Raz bola chorá ona, potom dieťa, potom to alebo ono a niekedy nedala vedieť nič.

Mohla by som pátrať po tom, čo sa to deje, hľadať chybu v sebe, ozývať sa jej… Mohla, ale nemusím, lebo podobné scenáre za tých 9 rokov, odkedy som otvorila svoje štúdio (článok o ňom si môžete prečítať tu) dobre poznám. Na 90% majú spoločného menovateľa, a tým je strach.

Podľa starovekej taoistickej múdrosti:

čo robíme, tým sa stávame.

Keď sa cvičenie stane zdravým a uvoľneným, aj my sa staneme zdravými a uvoľnenými.

A napriek tomu sú študenti tai chi (čchi kungu, či iných vnútorných zdravotných cvičení), ktorí v určitom bode odchádzajú. Niektorí neustoja výzvy tai chi po fyzickej stránke, niektorí sú zaskočení hĺbkou svojich negatívnych emócií, ktoré sa vyplavujú pri cvičení, niektorí nie sú ochotní vykročiť zo svojej komfortnej zóny a niektorých príčiny nie sú jasné ani im (samozrejme, v hre sú aj objektívne príčiny, o tých však písať netreba 😉).

Poďme sa na to pozrieť podrobnejšie.

Motivácia k zmene

Keď sa ľudia rozhodnú pre veľkú zmenu v ich živote, takú, ktorá vyžaduje zmenu návykov a rytmu dňa, často je za tým jedna z 2 príčin:

• sú motivovaní strachom z negatívnych následkov

Niečo nefunguje a ak nenastane zmena, bude to ešte horšie… Za týchto okolností sú ľudia ochotní zbaviť sa škodlivých návykov a začať s tai chi / vydržať pri ňom (či pri inom cvičení, terapii atď.).

• majú stanovený pozitívny cieľ

Ľudia chápu, že sa môžu cítiť dobre a ostať zdraví aj do neskorého veku, ak spravia zmeny vo svojom životnom štýle. Avšak zmeniť to, čo poznáme, nie je jednoduché. Často si držíme svoj status quo aj za cenu fyzickej či emocionálnej nepohody.

Povedzme, že máme svoj cieľ. Vieme, čo je ten náš dôvod pre cvičenie tai chi. Ešte stále je tu však jedna hrozba, a tou je

Instantná doba

Súčasná kultúra nevedie ľudí k zodpovednosti za svoje zdravie. Reklamy nám sľubujú byť fit za víkend pri takých a onakých liekoch a prípravkoch. Ak ľudia nezískajú okamžite, čo chcú, skúšajú niečo ďalšie.

Pokrok v tai chi môžu striedať obdobia, keď sa zdá, že sa nič nedeje, že cvičenie nikam nevedie. Tu sa študenti často vzdávajú – a to veľakrát len kúsok pred novým posunom.

Tai chi nás neustále konfrontuje s naším egom, s energiami a emóciami, ktoré v nás vzbudzujú dojem, že strácame kontrolu. Pri vstupe na nové, nepreskúmané územia sa objavuje strach a študenti odchádzajú.

Taoistické praxe (tai chi vychádza z taoizmu) sú vyvinuté tak, aby pomohli ľuďom uvedomiť si, čo sa deje v ich telách a mysliach. Postupne sa naučia vnímať, ako sa cítia fyzicky, mentálne, emocionálne, energeticky a duchovne. Ak však ľudia nevedia, čo sa v nich deje, ako môžu naprávať to, čo v nich nefunguje? Ako môžu ostať zdraví? Ako dokážu rozvíjať svoj potenciál? Ako sa oslobodia od potreby súťažiť a porovnávať sa s ostatnými?

1. Aká je naša motivácia? Či už je to motivovácia strachom alebo pozitívnym cieľom, je fajn si ju v kritických chvíľach zajačích úmyslov pripomínať. Možno pomôže napísať si ju a raz za čas aktualizovať, ak sa zmení.

2. Nejde to dosť rýchlo? Tai chi je celoživotná skúsenosť pokračujúceho učenia sa. Buďte preto so sebou trpezliví. Trpezlivosť je umenie, ktoré tai chi prináša so sebou.

3. Dojem, že sa nič nedeje, nevidíme pokroky. Čo vtedy? Buďte k sebe láskaví. A – skúste niečo z tohto:

• Sústreďte sa na uvoľňovanie konkrétnej časti tela, napr. ramien alebo brucha.
• Robte pohyby plynulejšie, navzájom prepojte všetky časti tela do celku.
• Cvičte extrémne pomaly.
• Cvičte jeden pohyb dookola.
• Zotrvávajte v jednej pozícii minútu aj viac.

A výsledky sa dostavia. Pamätajte si, čím väčšia výzva, tým väčšia odmena 🙂.

4. Potreba porovnávať sa a pasce ega. A sme naspäť pri našej Petre. Pri jej strachu, že veľa zabudla; že všetci ostatní budú lepší ako ona; že utrpí jej sebaobraz. Je to zvláštne, ale takmer v každej skupine sa nájde jedna takáto Petra. Začiatočnícke kurzy som vždy začínala krátkym “príhovorom” o tom, že tai chi nie je súťaž, že každý máme iné tempo, iný štýl učenia a začíname s iným príbehom svojho tela. Ale návyk merať svoju hodnotu cez porovnávanie sa s inými asi nie je jednoduché prekročiť.

Som zvedavá, ako bude Petrin príbeh pokračovať. Či v sebe nájde silu popasovať sa so svojimi vnútornými sabotérmi a urobí krok vpred.

Pýtate sa, ako to bolo so mnou?

Aká bola moja motivácia a moje výzvy?

Keď som začala cvičiť tai chi, ani som nevedela, čo to tai chi je. Poprosila ma kamarátka Janka, nech idem na prvú lekciu s ňou, a tak som šla. Pridali sme sa do rozbehnutej skupiny a nebolo to vôbec ľahké. Ale – bola to LÁSKA 😍. Tai chi ma chytilo za srdce a už nepustilo.

V tom čase som žiadnu inú motiváciu nemala, ale postupne som začala vnímať, ako sa moje telo uvoľňuje, emócie upokojujú, že som zdravšia a plná energie (môj príbeh nájdete tu) A chcela som toho všetkého viac 😀. A potom som začala učiť, prichádzali stále nové a nové výzvy, objavovala som nové rozmery tai chi…

Chuť skončiť som nemala nikdy. Avšak z prekážok, ktoré som spomínala, je mojou témou trpezlivosť. Rada by som toho o tai chi vedela oveľa viac a najlepšie hneď 😊. Ale – zlepšujem sa a tai chi mi pomáha.

Veľký majster Čeng Man-Čching povedal:

Umenie tai chi je ako stavať vežu z listov papiera. Každý deň priložíme jeden list papiera a nárast je nepatrný. Ale ak vydržíme, môže veža narásť do obrovských rozmerov ☀

Pohľad inej ženy na cvičenie tai chi a jej odporúčania, ktoré vás môžu motivovať, nájdete tu >>> v rozhovore s Lenkou Ryškovou.