Poznáte to aj vy? Viete o niečom, aké je to super užitočné a zdravé, a aj tak nie a nie sa presvedčiť vyskúšať to…
Ja som to takto mala so špenátom. Nevábna a pochybne voňajúca zelená hmota zo školských jedální vo mne zanechala dlho trvajúci odpor. Nech ma presviedčal ktokoľvek a akokoľvek, hoci som vedela, aký je zdravý a že pri mojej anémii by sa mi naozaj dosť hodil, mala som špenát zaradený na “čiernej listine” ☺️.
Až na vysokej škole, keď som sa začala zdravým stravovaním viac zaoberať, prišlo pokušenie dať špenátu ešte jednu šancu. Hádate správne, odvtedy je to moja obľúbená zelenina vo všetkých podobách - okrem tej jedinej, jedálňovej.
Nuž, hlava nám vie niekedy poriadne skomplikovať veci, čo poviete? Naše fixné predstavy, presvedčenia, pochybnosti, očakávania, ideály, neistoty, obavy, porovnávanie, posudzovanie…
Samozrejme, teraz už nehovorím o špenáte, ale pomaličky sa dostávam k tai chi.
Za ten čas, čo ho učím, prešlo mi “rukami” nemálo príbehov a ľudí, ktorí si cielene vybrali tai chi kvôli zlepšeniu svojho zdravia (alebo pre niektorý z ďalších dôvodov, ku ktorým sa čoskoro dostaneme) a vzdali to, lebo neuniesli pocit, že im to (hneď) nejde, že ostatní sú lepší, že sa (zatiaľ) nikam neposúvajú, že si to nevedia zapamätať atď. Dôvodov sa nájde bezpočet.
A sú ďalší, ktorí veľmi dobre vedia, že tai chi by pre nich bolo dobré a mali by s ním začať, ale to “mali by” trvá už roky.
Obom skupinám rozumiem.
Aj ja som prežívala podobné pocity, keď som s tai chi začínala. Pridala som sa do kurzu, ktorý už bežal, a tak objektívne boli dlhý čas všetci okolo lepší ako ja. Nikto mi nič extra nevysvetlil, mala som pocit, že sa len bezcieľne motám a že snáď nikdy zostavu nebudem vedieť dosť dobre. Akurát ja som cvičiť neprestala. Nebola to však hlava, ktorá ma podržala, tá veru mala zajačie úmysly.
Bolo to to, ako som sa pri a po cvičení cítila (a vlastne aj pred, keď som sa na tréning tešila). Dala som tomu čas a odmena prišla :)
Tí, ktorých myseľ je natoľko hlučná, že kvôli nej nezapočujú hlas svojho tela, sú vlastne jediná kategória, pre ktorú tai chi vôbec nie je určené (aspoň kým sa to nezmení).
A druhá skupina, to je "ten môj špenát" :). Dlho patril do kategórie “mala by som”, až kým raz prišiel jeho čas.
Tento článok preto nevenujem našim racionálnym mysliam a nejdem vypisovať dôvody, pre čo všetko je tai chi dobré a potrebné (to nabudúce).
Namiesto toho tu máte autentické výpovede tých, čo s tai chi vydržali. Opýtala som sa ich, čo im tai chi prináša:
A tu je moja odpoveď - čo tai chi znamená pre mňa?
V rôznych časoch mi tai chi dávalo rôzne dary. Momentálne mám etapu, keď viac ako fyzické benefity vnímam tie vnútorné, tzv. osobnostno-rozvojové, ako sa dnes s obľubou hovorieva :))
Tai chi ma učí trpezlivosti – nech robíš, čo robíš, pokrok sa nedá urýchliť, len odcvičiť, odpreciťovať, nechať jednotlivé pochopenia do seba zapadnúť.Tai chi ma učí pokore – prijať, že stále je veľa toho, čo neviem. A že otázky, aké by to mohlo byť, keby… nie sú vôbec namieste.
A ešte stále, alebo stále znova a znova, ma tai chi učí stíšiť sa a vnímať najjemnejšie reakcie svojho tela.
A ak by vás náhodou odrádzalo cvičenie v skupine, nevyhovujúci termín alebo skutočnosť, že sa máte “zaviazať” na dlhší čas, skúste nazrieť sem >>>
Vytvorila som pre vás video-kurz 5 (tai chi) rituálov, ktoré vám rozprúdia a zharmonizujú energiu. Je to pätica krátkych a nenáročných cvikov, ktoré v sebe spájajú benefity tai chi a súčasne (aspoň trochu) eliminujú to, čo môže byť na ňom ťažké.