Ako zvládnuť malé dieťa a pravidelné cvičenie?

Pýtate sa, ako sa to dá: pokračovať vo svojich aktivitách, konkrétne v cvičení tai chi, po narodení dieťaťa / popri deťoch.

Skúsme spolu nakuknúť, ako som sa s tým pasovala ja, možno v tom nájdete inšpiráciu pre seba.

Rast do materstva

Mám teóriu, že keď sa narodí dieťa, zrodí sa aj matka a rastú a učia sa spoločne. V ranom období svojho vývinu sa dieťa vníma ako súčasť matky a aj pre matku je prirodzené maximum svojho času a pozornosti venovať dieťaťu. U mňa to tak bolo.

Po prežití prvých troch (z môjho pohľadu najťažších) mesiacov som si našla aký-taký rytmus dňa, v ktorom postupne a pomaly vznikal priestor aj pre moje potreby – aspoň tie základné: všimnúť si, že som hladná či smädná, dopriať si v sprche o pár minút viac, než je nevyhnutné minimum, zavolať kamoške, usmiať sa na seba v zrkadle…

Zaujímavé bolo, že keď som mala ísť s prvou dcérkou večer učiť tai chi, zvládla som nás vychystať včas, dopraviť sa do Tai chi centra a odučiť s ňou v šatke. Počas dňa som si tento priestor dlho nevedela vytvoriť. Potom som si v jednom článku od Janet Lansbury prečítala, že je fajn deti naučiť, aby sa vedeli zabaviť samy – v zmysle objaviť radosť zo samostatnej hry.

Vytvorila som Lili miestečko určené len na túto príležitosť a tam som ju dávala, kým nezačala liezť. Čas, ktorý tam vedela spokojne stráviť, sa postupne predlžoval a mne okrem nerušených minút priniesol úľavu cez uvedomenie si, že nie, naozaj nie som pre svoje dieťa celým jeho svetom. Že má svoj priestor a ja tiež. Tie šťastnejšie z vás možno majú toto poznanie v sebe hneď, ja som k nemu musela dorásť.

V tomto období som skĺzla aj do ďalšej materskej pasce, a tou bol pocit, že veci okolo bábätka nikto neurobí tak dobre ako ja. Možno to tak naozaj je, predsa len matka je s dieťaťom prepojená spôsobom ako nikto iný, no je na úkor všetkých, ak sa s rodičovskými povinnosťami nepodelí s otcom bábätka či ostatnými ochotnými pomocníkmi.

Moje súčasné ja by vtedajšiemu povedalo:

Tvoja láska k dieťaťu nemá hraníc, ale nezabúdaj na lásku k sebe a na svoje hranice. Spokojná matka = spokojné dieťa.

Nebuď na seba náročná. To, že si pre seba nevieš nájsť pol hodinu sústredeného času ešte neznamená, že sa cvičiť neoplatí.

Aj pár päťminútoviek cez deň je lepšie ako nič. Dá sa venovať prehlbovaniu bránicového dýchania pri dojčení, dá sa stáť na jednej nohe a zlepšovať tak rovnováhu a spevňovať štruktúru tela popri umývaní riadu či zubov, dá sa cvičiť s dieťaťom v nosiči, dá sa cvičiť v mysli alebo sa ponaťahovať v krátkom nenáročnom strečingu, kým sa na zemi s drobcom hráme.

Väčšie deti

Keď bábätko podrastie a začne byť pohyblivé a menej často spať, môže sa cvičenie zdať ešte väčšou utópiou. Pamätám si, že pre obe staršie deti som sa automaticky stala preliezkou, keď som sa pokúšala rozcvičovať na karimatke :)

Chvíľu som skúšala cvičiť powerjogu s trénerkou, ktorá ráno chodila k nám domov a manžel pred odchodom do práce bol s deťmi v druhej izbe. Odhliadnuc od toho, že deti sa všemožne snažili z tej izby uniknúť :-), bolo to aj finančne náročnejšie, ale celkom ma to „nakoplo“ do ďalšieho cvičenia. Zmieňujem to kvôli tomu, že aj toto je možnosť – využiť pomoc svojej polovičky pred jej odchodom z domu.

Analogicky je možné tento model použiť aj večer, ale mne to nikdy nefungovalo. Jednak som vtedy bola (aj som) rada, že sme už celá rodina spolu, a tiež večer býva s deťmi veľa povinností, kým sa uložia spať. A keď zaspia, mám vždy v hlave celý zoznam toho, čo teraz potrebujem stihnúť a neviem sa na cvičenie vyladiť. Ale skúste, vám to možno pôjde. Pozor akurát na energizujúce čchi kungové cviky, aby ste potom nemali energie až do rána :)

Bolo obdobie, keď mi vyhovoval model pred spaním, chce to však disciplínu. Ak ostávate hore, kým vládzete (ako ja), môže sa zdať nemožné nájsť ešte silu na cvičenie (najmä ak sa pozriete na hodiny a zabolí vás srdce pri výpočte, ako málo času budete spať). Ale sľubujem, stojí to za to. Telo aj myseľ sa krásne zharmonizujú, zaspáva sa ľahko a spánok je výživný.

Poradila by som vám v tejto súvislosti neponocovať, ale žiaľ, bolo by to odo mňa „vodu káže, víno pije“. Chodím spať veľmi neskoro, aj keď viem (a rada túto informáciu šírim), že podľa tradičnej čínskej medicíny treba ísť spať medzi 22-24:00, ideálne do 23tej. Vtedy sa v tele „obnovuje krv“ a spánok je najhodnotnejší.

Krv pre svoju obnovu potrebuje 6-8 hodín spánku – je to „hmota“, a tá sa tvorí pomaly. Poobedný spánok, hoci krátky, nám vie dočerpať veľa energie, ale krvi to nepomôže. Ľudia, ktorí dlhodobo v noci bdejú, bývajú často bledí a niekedy chudokrvní = z čínsko-medicínskeho pohľadu im chýba krv.

Najlepšie mi funguje vstať ráno ešte predtým, než všetci ostatní. Tá polhodinka ráno je na nezaplatenie. Pár cvikov na ponaťahovanie sa, trochu čchi kungu a potom tai chi.

Toto, pohár teplej vody nalačno a teplé sladké raňajky sú pre mňa energeticky najlepší začiatok dňa (ráno je dobré držať telo v teple, a to aj zvnútra).

Umenie možného

Aby som to zhrnula, cvičiť tai chi popri malých deťoch je umenie možného – umenie vyťažiť z toho, čo máme, maximum. Tu je súhrn doteraz zmieneného + pát tipov navyše:

• Naučte deti, aby sa vedeli zabaviť samy. Čím budú väčšie, tým dlhší časový interval vašej sústredenej pozornosti tomu bude musieť predchádzať, ale zvyknú / zvyknete si na to.

• Delegujte povinnosti. Akokoľvek nemysliteľné sa vám to môže zdať, vyskúšajte to. Ak treba, choďte pri tom z domu preč. Pri všetkých troch našich deťoch som od ich jedného roka chodila jeden večer v týždni sama cvičiť (učiť). Dajte dôveru sebe, deťom aj manželovi / inému opatrovateľovi, že to všetci zvládnete.
  

  ---

• Buďte flexibilné a pristupujte k času a možnostiam, ktoré máte, tvorivo. Ak máte dieťa – lepidlo, ktoré vás od seba nechce pustiť, cvičte s ním. Na internete nájdete kopec inšpiratívnych videí, v ktorých rodičia cvičia a posilňujú s deťmi na rukách / nohách / bruchu… Deti sa zabávajú a rodičia zaberajú :) V krátkych pauzách trénujte dýchanie, rovnováhu, stojte v statických pozíciách alebo si zacvičte pár opakovaní jedného prvku…

• Zoberte dieťa von a cvičte vedľa neho. Je veľký predpoklad, že v prírode nájde dieťa dosť podnetov na hru a dá vám priestor pre seba (nezabudnite na model najprv plná pozornosť dieťaťu, kým sa naplní jeho potreba vašej blízkosti, potom čas pre seba).
  

  ---

• Dohodnite sa s kamoškami, ktoré majú vekovo príbuzné deti. Môžete sa striedať v tom, ktorá práve bude mať „voľno“ a ostatné budú s deťmi, ktoré sa v ideálnom prípade budú hrať spolu.
  

  ---

• Skúste si dať záväzok začínať / končiť deň s tai chi. Hovorí sa, že treba 30 dní na vytvorenie návyku. Vezmite to ako malú (veľkú) výzvu pre seba vydržať mesiac.
  

  ---

• Premyslite si ďalšie veci, ktoré by ste pre seba mohli spraviť, aby sa starostlivosť o seba posunula trochu vyššie v rebríčku priorít. Zbavte sa presvedčenia, že bez vás to nejde. Je to síce egu lichotiaci postoj, ale ničomu ďalšiemu neslúži.
  

  ---

• Masírujte sa. Kedykoľvek pocítite, že je vám na nejakú časť tela chladno alebo je stŕpnuté, preklepte ho a premasírujte. Nepotrebujete žiadne vedomosti o masážach, stačí byť vnímavá k svojmu telu. Naučte ho obľúbiť si pocit, že energia prúdi. Bude si to potom pýtať :-)

A na záver ešte jedna vec: vyskúšajte spolu s deťmi cvičiť detské tai chi (od 4 rokov).

Ochutnávku z online kurzu s dvomi z 13 cvikov si môžete zdarma stiahnuť tu >>>.

Držím palce. Ak budete mať chuť, napíšte mi, ako sa vám darí či nedarí. Môžeme prípadne skúsiť nájsť nejaké riešenie spolu.