O chrípke, hneve a egu

Ochorela som. Mňa, takú hrdú na svoje zdravie odkedy cvičím tai chi, zrazila na kolená „obyčajná“ chrípka. Doslova na kolená – mala som problém prejsť pár krokov. Ani nehovoriac o tom, že by som vzala na ruky malú dcérku.

Manžel musel prísť z práce, aby sa o nás všetkých staral (deti svorne v trojici soplili a kašľali). Bolo pred víkendom, situácia nevyzerala až tak zle: počas voľných dní budeme spolu, načerpám sily a do nového týždňa vykročím ako nová JA.

Celá uzimená a ubolená som ležiac v posteli netušila, že moja choroba bude väčšou skúškou, než by sa dalo čakať. Do hry totiž vstúpil ďalší účinkujúci – HNEV. Kostým, do ktorého sa tento raz prezliekol, bola táto veta: „Bezo mňa tu nič nefunguje„.

Kam som sa pozrela, bol neporiadok. Deti neumyté, neprezlečené z pyžama, neskoro (podľa mňa) nachystané jedlo, a tak ďalej… Keď si na vnímanie nasadíme filter nespokojnosti, vidíme len to, čo cezeň prejde. Môj hnev rástol a manžel mi ho zodpovedne zrkadlil. Aj on sa hneval na mňa, že nemôže pracovať a dokončiť veci, ktoré si na víkend naplánoval. Hneval sa, lebo sa bál, že odo mňa ochorie aj on, čo by mu teraz nepasovalo (kedy áno, že?).

Hnev je dobrý sluha, ale zlý pán. Táto emócia nám dáva veľkú silu do akcie, je kontrolkou, ktorá nám signalizuje, že veci pre nás nie sú v poriadku.

Na druhej strane, keď sme skutočne riadne nahnevaní, sme vo veľkom napätí. Nepoľavujúce telesné napätie zase pomáha udržiavať hnev „v akcii“. Ak dokážeme znížiť úroveň napätia v tele, môžeme prekonať mnoho psychologických „spúšťačov“ hnevu.

Či už ste ten, čo sa hnevá, alebo ten, na koho je hnev smerovaný, vaša myseľ ide na plný plyn, srdce pumpuje, krvný tlak sa zvyšuje, dýchanie sa stáva nepravidelným, svaly su v napätí, žalúdok zovretý. Z pohľadu Tradičnej čínskej medicíny je dôsledkom výbušného hnevu stagnujúca čchi (čchi = vitálna, životná energia) – najmä v pečeni, a uvoľňujú sa toxíny, ktoré nám spôsobujú pocit, akoby naše vnútro bolo otrávené.

Poznáte také situácie? Je to akoby ste sa stratili v hustej hmle, cez ktorú nič nie je jasne vidieť ani počuť.

Ešte že naše telá sú také múdre. A majú skvelý nástroj – bolesť. Je veľkým umením stíšiť sa, dýchať zhlboka a trochu svoj hnev pozorovať a pochopiť. Ak to vieme, stačí bolesti šepkať. Ak nie, jej intenzita sa zvyšuje, až kým napokon nemáme inú možnosť, len preniesť svoju pozornosť k tomu, čo je naozaj podstatné.

A tak aj u mňa – kým som si svoje škodlivé myšlienkové nastavenie z pozície ega / pýchy uvedomila a kým som ho dokázala pustiť („chvíľu“ mi to trvalo), bolo mi tak zle, že som mala slzy na krajíčku. Nie, nedošlo potom k žiadnemu zázračnému uzdraveniu z minúty na minútu. Ale jasne som cítila, ako uvoľnenie mentálneho napätia uvoľnilo telo a vytvorilo v ňom priestor pre prúdenie energie a pre samoliečiace sily organizmu. Aké ľahké, však? 😉 Ale nebýva to ľahká práca.

Stará tai chi múdrosť vraví: „Ako navonok, tak aj vnútri“. Ako by si teda s hnevom poradilo tai chi?

• Tai chi môže znížiť a vyčistiť dôsledky hnevu tým, že telo presmeruje mimo „fight or flight“ odpovede (útok alebo útek) a dovolí telu uvedomiť si, že už viac nemusí vylučovať stresové hormóny. Tai chi ponúka niečo, čo sa dá robiť, aby sme sa necítili bezmocne. Keď sa zameriame na to, čo vyžaduje našu koncentráciu, na hnev ostane menej priestoru.
• Pri cvičení pomalých, rytmických pohybov tai chi fyzická úroveň napätia klesá a umožňuje lepší prietok krvi. Krvný tlak sa znižuje, stišuje sa srdce. Energia čchi prúdi hladko celým telom a pomáha dostať sa orgánom do ich normálneho stavu. Nervy sa upokojujú, dýchanie je rovnomernejšie. Pomaly, ale isto sa harmonizuje aj myseľ, pretože sa sústredíme na pohyby viac než na to, čo spúšťa náš hnev.
• Na záver vedome necháme energiu hnevu rozptýliť sa a smerujeme ju dole a von z tela; uistíme sa, že sme ju úplne pustili a nenechávame jej reziduá uschované v pečeni. Keď klesne energia pečene, telo začne rozpúšťať chemických „poslov“ vnútri nášho systému.
• Po výbuchu hnevu tai chi pomáha vyplaviť toxíny z tela. Ak je hnev spôsobený nepríjemným vývinom okolností alebo zdanlivo neriešiteľným problémom, cvičenie tai chi vytvorí vnútorný priestor (predtým vyplnený hnevom) na hľadanie kreatívnych riešení.

Ak by som v sebe našla silu a začala cviciť tai chi, zjemnilo by to moju energiu a bola by som schopná nechať hnev odísť skôr. Spätne je pre mňa zvláštne pozrieť sa na to, ako som svojmu uzdraveniu bránila, hoci som tak veľmi chcela byť čím skôr zdravá. Ale o umení prijímať veci také, aké sú možno v ďalšom článku 🙂.

Veľa zdravia, priatelia.

O inej emócii – o strachu – si môžete prečítať v článku “Prečo niekto prestane s cvičením tai chi a prečo s ním iný pokračuje?”.