Poznáte to?

• Sladko spíte (konečne), možno sa vám aj niečo krásne sníva a BUM – zobudí vás vaše milované dieťa, ktoré vám z lásky skočilo na hlavu. Alebo ešte horšie – nekompromisné zvonenie budíka privoláva ďalšie kolo rannej rutiny (alebo blázninca?)…
• Celý deň ste v jednom kole, krokomer by sa zavaril, keby mal zmerať, koľko nabeháte, času pre seba je minimum, možnosť vnímať, čo sa vo vás deje, limitovaná…
• Tešíte sa na večer, na chvíľu pohody, ticha, na partnera (možno v inom poradí 😉), na to, ako urobíte všetko, čo ste cez deň nestihli – a zaspíte spolu s deťmi (ak nie skôr).

ÚNAVA

Dni ako tento ku mne patria už 7 rokov. Našťastie ich je stále menej. Nie, ešte som sa nenaučila urobiť časovú slučku a ani som nevynašla zázračný elixír životabudič.

Ale keďže som popri deťoch neprestala pracovať (= učiť tai chi), musela som sa so svojou každodennou spoločníčkou únavou trochu lepšie zoznámiť.

So svojimi objavmi a pomocníkmi sa teraz s vami podelím. Poďme na to postupne:

 1. RÁNA

Pri prvej dcérke Lili bol môj recept veľmi klasický: spať vždy, keď spí dieťa. Ranné vstávanie som odkladala do poslednej možnej minútky, manžel bral dcérku so sebou robiť raňajky a ja som dospávala noc (luxus, viem). Napriek tomu som bývala stále unavená. Lili sa v noci často dojčila, bolo preukrutné vidieť na hodinách postupne každú nočnú hodinu (hodiny som veľmi rýchlo zrušila). Brala som to tak, že únava k materstvu proste patrí, a keď už Lili prespí celú noc, bude to lepšie.

Kým k tomu však došlo, otehotnela som druhý raz :).

Ak ste dojčili počas tehotenstva, nemusím vám hovoriť, aký energetický výdaj to je. Vtedy som skutočne do hĺbky precítila múdrosť tradičnej čínskej medicíny (TČM), ktorá odporúča žene minimálne 2 roky po pôrode sa regenerovať a dobíjať energiu  a až potom začať plánovať ďalšie dieťa. Číňania sú presvedčení, že dieťa dedí jednu časť svojej vitálnej energie čchi od rodičov, a preto sa budúci rodičia cielene dlho vopred na tehotenstvo pripravujú (energetické cvičenia, zdravá strava, dostatok oddychu a spánku a pod.)

Od počtu detí 2 sa môžu rána tými najrôznejšími spôsobmi skomplikovať a u mňa to chcelo radikálnu zmenu prístupu – najmä potom, keď Lili začala chodiť do škôlky a bolo treba ráno vyraziť načas z domu s pripravenou desiatou 😊.

Niekedy v tomto období som pochopila, že aké mám ráno, taký mám potom celý deň. Ak je nervózne a uponáhľané, mám tendenciu reagovať aj naďalej podráždene a netrpezlivo.

A tak som bez ohľadu na to, kedy som šla spať, začala vstávať 30 minút skôr, než bolo nutné. Vypila som svoj polliter teplej vody (na podporu vylučovania – medzi 5 a 7 hodinou ráno je podľa orgánových hodín TČM v najvyššej aktivite hrubé črevo), zacvičila som si (tento čas je druhý najlepší na cvičenie tai chi – prvý najlepší je 03-05:00, keď sú v aktivite pľúca, ale v tomto leveli nie som 😁) a prichystala rannú atmosféru – hudbu a sviečku.

Spočiatku to chcelo veľa sebazapretia – vstať, hoci som vedela, že ešte môžem spať. Som nočný typ a skoré vstávanie mi nie je vlastné. Ale to, koľko energie mi tá polhodinka pridala, skutočne stálo za to. Skúste to :)

 2. POČAS DŇA

Dni s deťmi sú každý iný a žiadny 100% návod, ako ich zvládnuť v plnej sile až do večera, neexistuje. U seba som zistila, že mi najviac energie berie nekontakt so sebou. Ten môže mať rôzne formy:

• hráte sa s deťmi, ale myšlienkami ste inde;
• odkladáte svoje potreby, kým nie sú naplnené tie detské;
• chcete od seba viac, než je zvládnuteľné;
• príliš plánujete a priveľa očakávate…

Moja prvá pomoc znie: vedome si počas dňa plánovať chvíle, ktoré vás so sebou spoja. Môžete si zaspievať, zatancovať, chvíľu sústredene dýchať, zacvičiť si (jeden výborný kratučký cvik nájdete v mojich tai chi rituáloch) alebo urobiť len takú maličkosť, ako pomaly jesť, vnímať každé sústo a vychutnávať si ho. Aj čo i len 5 minút (akejkoľvek) vedomej činnosti robí zázraky.

Druhý tip je odpozorovaný od detí – určite viete, ako sa deti správajú, keď chytia “predspánkovú hyperaktivitu”: behajú, skáču, vyvádzajú, bijú sa… – čokoľvek, čo ich udrží v bdelom stave.

Môže to znieť bláznivo, ale vyskúšajte to (aspoň doma 😇): jašte sa, vyzvite deti k naháňačke alebo zápaseniu; pustite si nejakú divokú hudbu a poriadne sa pri nej vyblbnite :). Stačí minútka a príval energie (a smiechu) je zaručený. Keď som to začala používať, najväčším plusom pre mňa boli užasnuté detské oči a v nich prekvapenie a radosť: “aha, mamina vie byť ako my…”.

Tretí tip je: začleňte únavu do vašich hier s deťmi. Och, aké príjemné je hrať sa na pacienta (ležiaceho!) a deti vás ošetrujú 🌞

 3. VEČER

Ozajstné skúšky (aspoň pre mňa) však prichádzajú večer.

Má to svoj psychický aj fyzický rozmer: jednak už zo mňa opadne zodpovednosť za agendu dňa a myseľ by rada naskočila na oddychový režim; a potom – ležať v tme, v teplej posteli, pri tých nádherných túliacich sa telíčkách a cítiť, ako sa uvoľňujú a dych sa prehlbuje a pomaličky zaspávajú – kto tomuto bez sebazapretia odolá? 😉

Sú večery, keď mám pocit, že každá bunka v tele ma žiada o jediné – zaspať tiež. A sú aj také, kedy nebojujem a zaspím. Ale – po hodine, hodine a pol vstanem. Len tak, bez budíka, lebo viem, čo v ten večer ešte chcem spraviť a naozaj to CHCEM.

Toto asi nebude univerzálna rada pre všetkých, ale o univerzálne rady mi ani nejde. Verím, že každá z vás nájde inšpiráciu v inom.

Je to trochu taký tai chi prístup – nebojovať silou proti sile, ale ísť s pôsobiacou energiou a využiť ju vo svoj prospech.

Čo sa snažím strážiť, je spať aspoň 6 hodín – to je čas, ktorý je podľa TČM potrebný na to, aby “sa v tele obnovila krv”. (V preklade: aby sme mali zdravé telo.) Aspoň raz do týždňa idem spať do 23:00 (ísť spať medzi 21-23:00 robí spánok najvýživnejším).

Moja posledná rada je trochu osobná a intímna. Znie: milujte sa s partnerom (častejšie). Mám na sebe vypozorované, že keď svojej sexuálnej energii nevenujem dostatočný priestor, cítim sa unavená viac. Je to veľmi mocná energia, ktorá akoby nám otvárala nové a nové zdroje. (Ak ste večer také unavené, že na sex nemáte ani pomyslenie, odporúčam si naštudovať čo – to o pomalom milovaní.)

PS1: Tento článok neznamená, že ja unavená nebývam. Len som prestala robiť z únavy nepriateľa a zo seba obeť.

PS2: Samozrejme, je veľa iných tipov ako na únavu – toto je len môj (trochu tai chi) pohľad 😊.