Aké tai chi nie je alebo by nemalo byť

V tomto mini-seriáli (ktorý bežal v mojej facebookovej skupine TAI CHI CENTRUM) som sa pozrela „pod pokrievku“ najklasickejším predstavám o tai chi. Výroky na obrázkoch sú schválne provokatívne, aby nás priviedli k zamysleniu a vytrhli zo stereotypu.

Dôležité ale je práve to slovíčko „len“, ktoré je súčasťou jednotlivých nadpisov.

1. Tai chi by nemalo byť (len) pekné.

Ako to máte vy? Stojí / stálo za túžbou cvičiť tai chi, ako krásne to vyzerá? U mňa to totiž presne tak bolo. Keď som v roku 2002 prvýkrát videla cvičiť tai chi (dovtedy som o ňom absolútne nič nevedela a žiadny iný šport som nerobila), zamilovala som sa na prvý pohľad. A povedala som si: „Tak toto chcem vedieť!“

Musím povedať, že to bolo pre mňa kľúčové. Toto rozhodnutie (alebo možno tá silná emócia pod ním) mi pomohlo vytrvať vo chvíľach, keď sa mi zdalo nereálne, že to raz môžem vedieť. Pripadala som si ťažkopádna, nekoordinovaná, s kostrbatými pohybmi na míle od ideálu. A viete, čo sa stalo?

Aj tak som na sebe vnímala účinky tai chi. Všimla som si, že som zdravšia, pokojnejšia, vyrovnanejšia… Asi vtedy som si uvedomila, aká nedozerná hĺbka v tai chi je. Chcela som rozumieť, ako funguje, chcela som ho spoznávať – a uvoľnila som sa do toho, že cesta je viac ako cieľ. Učiť sa ho už nebolo o nedokonalostiach, ale o radosti z objavovania.

Cez porozumenie jeho princípom a porozumenie svojmu telu postupne začalo byť moje cvičenie krásne – aspoň tak mi hovoria :). Pre mňa to už nie je priorita. Ale viem, že nevyhnutným predpokladom ladného tai chi je jednota v tele a pokoj v mysli.

2. Tai chi by nemalo byť (len) pomalé.

O tai chi sa všeobecne hovorí, že je pomalé – že by malo byť pomalé. Pre niekoho s dynamickejším temperamentom to môže byť až iritujúce. Zatiaľ čo na hodinách musíme ísť v jednotnom tempe, pri samostatnom cvičení nie je dobré nútiť sa do tempa, ktoré vám nie je prirodzené a vlastné.

Rýchle / rýchlejšie tempo má tiež svoje výhody: viac v ňom precítime plynulosť, to, ako jeden pohyb prirodzene prechádza do druhého, v istom zmysle môže byť dokonca viac uvoľňujúce, viac pohodové, lebo v ňom nestihneme sledovať každý „nedostatok“ a vyvádzať sa ním z miery.

Môj učiteľ Paul Renall hovorieva, že by sme mali na sebe vypozorovať, v akom tempe nám viac ulieta myseľ – ak si všimnete, pomalé cvičenie dáva priestor vašim myšlienkam, aby si robili „žúrku“ v hlave, cvičte o niečo dynamickejšie. Ak naopak rýchle tempo dostane myseľ do varu, spomaľte.

Rešpekt voči sebe je viac než pomalosť za každú cenu. Spomalenie určite príde, keď naň budete pripravení. Postupne a pomaly :).

3. Tai chi by nemalo byť prežívané (len) vnútri.

Možno kontroverzná veta, čo poviete? Chcem vám zobrať z tai chi to najpríjemnejšie?

Jedna z častých otázok, ktoré dostávam je, či je v poriadku cvičiť so zavretými / privretými očami. Je to práve pre ten pocit schúlenia sa do seba. Mnoho ľudí tai chi vyhľadá presne preto, že sa chce na chvíľu vymaniť z každodennej reality. Byť počas cvičenia vo svojom vnútri je však len „polka práce“. Z yin-yang symbolu len jedna časť. 

A keďže tai chi je predovšetkým o jednote, potrebujeme aj druhú polaritu, druhú polku. A tou je vnímanie prostredia okolo seba. Na fyzickej rovine ho vyjadruje priamy pohľad očí. Na mentálnej / energetickej ich spirit a zámer, ktorý cez ne vysielame. Pohľad očí v horizontálnej rovine zároveň napomáha vzpriamenému držaniu tela.

Pri cvičení tai chi sa chceme cítiť veľkí a otvorení – a preto potrebujeme mať oči otvorené.

4. Tai chi by nemalo byť (len) naučené.

Veľká vec a odvážne tvrdenie… .

Pochváľte sa, už ste na svojom tai chi niečo zmenili učiteľovi „napriek“? Aj keď, ako píšem na obrázku, ono to „napriek“ vlastne vôbec nie je. „Inštrukcie“ v tai chi sú vodiace línie. Je dobré sa ich spočiatku držať, no postupne, keď už budeme vedieť počúvať svoje telo, ich môžeme jemne modifikovať podľa toho, čo a ako potrebujeme. Vtedy sa tai chi stane naozaj vaším.

5. Tai chi by nemalo byť (len) cvičenie.

Viete, aké princípy to napríklad sú?

Dobré držanie (zarovnanie) tela, konanie zo svojho stredu, rovnováha, flexibilita, koordinácia, presnosť, harmónia mysle a tela, integrita, vyváženosť emócií, vnútorná sila, uzemnenie… Všetky sa hodia aj v bežnom živote, čo poviete? A najvyšším princípom je vždy uvoľnenie.

A týmto náš miniseriál končíme. Ak by ste si tai chi radi vyskúšali, „menu“ nájdete tu.