Putovanie ríšou draka
- 5. úloha

Dostali sme sa do polovičky hry, ste úžasní!
Verím, že to spolu dotiahneme až po 10. rozprávku.

Prečítajte si úryvok z rozprávky Dary tmy a napíšte mi do e-mailu odpoveď na otázku z príbehu. Ja vám večer pošlem piatu indíciu - informáciu o tom, v akom prostredí sa rozprávka odohráva.

Piata rozprávka je o dvoch malých vtáčikoch, volajú sa Šiši a Bubu, ktoré majú veľké sny a pokúsia sa ich naplniť.

Dary tmy

Keď sa ráno zobudili, krajina bola vyumývaná dažďom a po búrke ani stopy. Slnko veselo hrialo, akoby si chcelo vynahradiť ten čas, keď ho včera zahaľovali mraky.
Vtáčiky vyleteli na najvyššie konáre lipy, sušili si pierka a hoci by obaja chceli tomu druhému veľa povedať, akosi nenachádzali slová. Vedeli, čo ich dnes čaká a striedavo sa báli a tešili, pochybovali aj verili. Lipa upokojujúco šumela a mávala im listami na povzbudenie.
Po chvíli sa na seba pozreli a odhodlane kývli hlavou. Bol čas začať.

Už dávnejšie sa dohodli, že keď bude Šiši letieť ponad jazero, Bubu bude plachtiť nad ním a dávať naňho pozor. Preto sa teraz len objali krídlami, zaželali si veľa šťastia a rozleteli sa v ústrety svojim snom.

Bubu chvíľu skúmal ovzdušie, krúžil, menil výšku letu, kým našiel vhodný vzdušný prúd, ktorý ho odniesol nad jazero. Doširoka roztiahol krídla a z hĺbky svojho vtáčieho srdiečka veril, že to bude stačiť. Že ho to udrží vo vzduchu a nejaký náhly poryv vetra ho nezmetie do vody. A v tej dôvere si prvý raz uvedomil, že sa to naozaj deje. On plachtí! Nemáva krídlami a pritom letí! Ako všetky tie veľké vtáky, ktoré odmalička pozoroval a obdivoval. Celého ho zaplavila vlna radosti, až sa mu trochu zakrútila hlava. Rýchlo sa ale spamätal a pozrel k vodnej hladine, kde je jeho kamarát.
Šiši medzitým priletel na breh jazera. Tam na chvíľu zosadol na zem a zbieral odvahu aj sily. Predsa len letieť a nevedieť, kde je koniec, chce veľa smelosti.
Zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Potom ešte a ešte raz a napokon roztvoril krídla a pustil sa ponad vodu.
Nejaký čas šlo všetko hladko. Vtáčiky na seba videli a to im pomáhalo. Slnko kreslilo na jemných vlnkách vody milióny malých slniečok. Všade vládol pokoj.
No potom si Šiši uvedomil, že mu začínajú ubúdať sily. Vyľakalo ho to, lebo opačný koniec jazera ešte nebolo vidno. Čo keď tam nedoletí? Začal mávať krídlami rýchlejšie, snáď aby presvedčil sám seba, že to stihne, ale v skutočnosti sa tým iba viac vyčerpával. Navyše sa začal dvíhať vietor. Zmocnila sa ho panika. Keď trénoval, vždy to bolo nad zemou, a keď už nevládal, jednoducho zosadol. No teraz zosadnúť nebolo kam.
Bubu z výšky postrehol, že so Šišim sa niečo deje. Vedel, že mu musí ísť na pomoc. No netušil, či keď opustí svoj vzdušný prúd, potom nájde nejaký ďalší. On netrénoval vytrvalosť letu a zmocnil sa ho strach, že keď zletí dolu, zahynú nakoniec obaja. Tichý hlas kdesi vzadu v jeho hlave mu šepkal: „Každý máte svoj cieľ, svoju úlohu. Tebe sa to podarilo. Nech teraz aj Šiši ukáže, čo v ňom je.“

Otázka pre získanie indície (odpoveď mi pošlite e-mailom)

Čo by ste urobili vy? Zleteli by ste dolu ku kamarátovi? Alebo ho nechali, nech si poradí sám?

Aj keď máme niekoho naozaj radi, niekedy môžeme mať myšlienky, ktoré sa nezdajú byť kamarátske. Môžeme mať napríklad chuť nepodeliť sa s dobrotou, alebo si z nej vziať väčší / lepší kúsok. Alebo nás môže trochu mrzieť, že sa druhému darí viac než nám... A niekedy je veľmi ťažké rozlíšiť, kedy je dobré sústrediť sa na seba, na svoje pocity a potreby; a kedy naopak uprednostniť potreby druhého. Napadnú vám situácie z vášho života, v ktorých ste to zažili?

Dobrovoľná otázka pre tých, ktorí už knihu majú a rozprávky poznajú:

Mohlo by byť jazero z tejto rozprávky tým istým, ako v Najväčšom želaní duše?

Ak sa vám úryvok páči a chceli by ste mať celú rozprávku a celú knihu,
môžete si ju objednať kliknutím na tlačidlo nižšie.