Po absolvovaní kurzu Hravé tai chi som hneď začala cvičiť s deťmi v škole. Chcela som vedieť a vidieť, ako na to budú reagovať moje deti. V skupine som mala prvákov a druhákov, 15 detí. Cvičenia som zaradila do rôznych činností ako výtvarná, hudobná, etická a telovýchovná činnosť. Všade sa mi núkali témy. Na výtvarnej sme maľovali a cvičili vtáčiky, na etickej sa priam núkala rozprávka „O najlepšej vode na svete”, veď všade dobre, ale doma najlepšie. Rozprávku som nečítala, ale hneď hrala spolu s deťmi. Vedela som, že nie všetky deti sa budú hneď zapájať. Deti, ktoré mali od začiatku školského roka problém s adaptáciou alebo majú problémové správanie, nové aktivity, nie len tai chi, najprv len sledovali. Nenútila som ich do cvičenia. Po nejakej chvíli ale začali cvičiť s nami. Môžem povedať, že sa im veľmi páčilo.
Najväčším a želaným prínosom cvičení pre mňa je, že deti zabudnú na to, že sú v škole, cítia, že sú v bezpečí, zapájajú sa do činností a majú radosť z cvičenia. Myslím si, že hravé cvičenie obohatí každú aktivitu alebo činnosť s deťmi.

Ibolya Tóthvychovávateľka ZŠ Kráľ