Ako stáť (v tai chi), aby všetko zapadlo na svoje miesto
“Ak budete nasledovať tri poklady, nemusíte sa báť, či cvičíte správne.”
Prvý poklad je na vrcholku hlavy, na mieste, kde bábätká mávajú mäkkú hlavičku. Predstavte si, že ste z neba zavesení na vlákne, pripevnenom v strede vašej hlavy. Alebo vám možno bude viac vyhovovať predstava, že hlava tlačí hore proti stropu. V oboch prípadoch je brada spustená, smeruje k hrudníku, nedvíha sa hore.
Dôležitosť prvého pokladu súvisí s významom chrbtice. Ak je hlava vytiahnutá hore - je zavesená z neba - chrbtica je v dokonale vzpriamenej pozícii a medzi stavcami nedochádza k nežiadúcim stlačeniam a blokom.
Ak je chrbtica vzpriamená a zároveň uvoľnená (teda nie tuhá a rovná ako podľa pravítka), môže vitálna energia čchi vystúpiť až k vrcholku hlavy. Tento pohyb čchi je súčasťou najvyššej, transcendentálnej úrovne tai chi chuan, ktorá sa popisuje ako “osvietenie”.
Druhým pokladom je bublajúci prameň, bod umiestnený v strede chodidla pod vankúšikmi pod prstami. Pri cvičení si predstavujeme, že naša váha prechádza práve týmto miestom do zeme. Po určitej dobe pravidelného cvičenia je možné cítiť vnútornú energiu, ako bublá a prýšti zo zeme do tela.
Porozumenie “bublajúcemu prameňu” vedie k jednote so zemou. Sila v tai chi je výrazom zjednotenej energie tela, ktorá vyviera zo zeme. Hoci je táto energia mäkká, pretože len mäkkosť môže rozvíjať jednotu a celistvosť, má v sebe silu integrovanej masy. Silu, akú má prílivová vlna, aj keď je zložená z drobných kvapôčiek vody.
Tretí poklad je tan-tien, “pole elixíru”. Tento bod sa nachádza približne 2,5 cm pod pupkom v strede tela. Tu sa rodí a zhromažďuje energia čchi a odtiaľto sa rozlieva do ostatných častí tela a do kostí. V tan-tiene sa nachádzajú 3 základné druhy čchi: dych (čchi nebies); čchi z krvi (tú sme zdedili od svojich rodičov) a čchi vnútorných orgánov.
(Čchi sa prekladá doslovne ako dych, ale znamená tiež vzduch, duch, sila, energia. Je to životná sila, súvisí s krvným obehom, ale zahŕňa tiež energiu myšlienok a ducha.)
Predstavujem si toto miesto zlatú misku, zásobáreň mojej energie - možno vy si vytvoríte svoju predstavu. Po skončení cvičenia môžete položiť ruky na tan-tien - uložiť doň energiu, ktorú ste práve získali, aby ste z nej mohli čerpať neskôr.
(Slovami profesora Čeng Man-čchinga, z knihy Nic vám netajím od Wolfe Lowenthala)
Doplňujúce informácie k postoju:
V tai chi jednotlivé časti tela vzájomne súvisia. Obrazne používame termín, že jednotlivé časti sú “na seba posadené”, čo znamená, že vzájomne korešpondujú, a keby sme z tela “odobrali” tú časť medzi nimi, zapadli by presne na rovnaké miesto.
Pri fixovaní správneho postoja (i v pohybe) je dobré držať si predstavu tohto zarovnania konkrétnych častí tela, udržíme si tak jeho jednotu a integritu a nestane sa napríklad, že sa otočia ramená, ale bedrá nie:
- ramená sedia na bedrách, bedrá na chodidlách - toto je základ pre vnímanie klesania energie a zakoreňovania sa (v priebehu kurzu sa k tomuto ešte vrátime a povieme si viac)
- lopatky korešpondujú so sedacím svalom (tzn. chrbát nepredkláňame ani nezakláňame)
- jamka ramenného kĺbu korešponduje s oblasťou slabín, čo je v tai chi dôležité energetické miesto (nazývané kwa). Preto v tai chi veľmi zdôrazňujeme uvoľnené (spustené) ramená, aby sme pomohli otvoriť oblasť kwa a prostredníctvom nej celú oblasť od slabín ku kolenám (dang) - na obrázku je naznačené, že v predstave držíme loptu medzi kolenami.
- podpazušné jamky majú svoj protipól vo vnútorných orgánoch, ich uvoľnenie spôsobí, že brucho prestane vnútorné orgány držať, ale dá im priestor (tzn. ruky nepritláčame k trupu, ale nechávame medzi nimi a telom medzeru)
Uvoľnený hrudník neznamená spadnutý - ak by ramená padali dopredu (a “nesedeli na bedrách”), bola by stlačená bránica a obmedzovala by tak dobré dýchanie.
Ak hlava nie je na svojom mieste, celé telo je “rozpojené”. Hlava by mala byť vzpriamená, aby umožňovala duchu stúpať. Vzpriamenosť hlavy by mala ale udržovať myšlienka / predstava, nie sila, inak krk stuhne.
Hlava je ťažká, treba dať preto pozor, aby sa nekývala. Niekedy únava, zlý spánok a nesústredenosť môže súvisieť so stlačeným krkom - najmä mäkké miesto medzi koncom lebky a prvým stavcom chrbtice by malo byť mäkké, je fajn si ho priebežne masírovať jemným pohybom prstov z oboch strán (ideálne v ľahu, keď sú lakte položené na zemi, ale aj v sede / v stoji to pomôže).
Držaniu hlavy preto venujeme veľkú pozornosť. Súčasne platí, že myseľ by mala byť vedomá a bdelá. Niekedy nás harmonický, pomalý pohyb tai chi akoby “zhypnotizuje”, ponoríme sa do seba, privierame oči... Toto ale nie je to, čo chceme. Tai chi by nás malo skôr prebudiť (k vnímavosti), ako spraviť námesačnými :). Navyše privreté oči vedú k tomu, že hlava klesá - nechajte ich preto otvorené, ale nezameriavajte sa na to, čo vidíte (ako pri šoférovaní: všetko vnímame, ale nenecháme sa tým vyrušiť).
Takže trénujeme uvoľnenú bdelosť :)
V tomto postoji môžete každý deň chvíľu stáť, aby ste si naň zvykli: a všímať si, ako naň vaše telo reaguje.
Možno vám v ňom spočiatku nebude úplne príjemne. Ak máte nejaké stereotypy v držaní tela, bude sa telo brániť, keď ich budete chcieť zmeniť. Vydržte, až kým telo pochopí, že takto je to lepšie. Občas sa skontrolujte v zrkadle, aby ste sa uistili, že pozícia, ktorú fixujete, je správna.
DÔLEŽITÉ
Popis správneho postoja možno pôsobí zložito, ale ak na to pôjdete telom a nie hlavou, zvládnete to ľahko. Dajte si čas a buďte vnímavé - telo samo chce dostať sa do čo najviac rovnovážneho stavu.
Taktiež správny postoj nie je niečo, čo máte zvládnuť hneď; bude sa vylaďovať postupne. V tai chi nie je nič, čo by ste mohli urobiť nesprávne a ublížiť si pri tom. V závislosti od stupňa uvoľnenia a rovnovážneho držania tela bude vami prúdiť viac alebo menej energie - a toto sa bude v priebehu času stále zlepšovať.
Jediná citlivá vec pri cvičení tai chi sú kolená, a o tých si povieme, keď to bude aktuálne.
Video má 25 minút.
CVIČENIE
Skúste sa teraz postaviť tak, ako bežne stojíte. Koľkokrát denne takto stojíme? Čakáme v rade v obchode, na MHD, varíme...
S tým, čím trávime veľa času denne, naozaj stojí za to pracovať. A to sú úplne základné veci: dýchanie, kráčanie, státie, sedenie. Nesprávne stereotypy formujú tvar našich tiel každý deň.
Skúste teraz rozložiť váhu rovnomerne na obe chodidlá. Váhu preneste do stredu chodidiel tak, aby nebola ani viac na pätách, ani viac na špičkách. Ak máte kolená prepnuté, akoby zalomené dozadu, povoľte ich trochu. Nemusíte ísť do podrepu, mať kolená výrazne pokrčené, len ich “odomknite”, uvoľnite. Hneď pocítite, ako sa váha rovnomerne rozloží.
Predná časť stehien začne byť aktívna, zmierni sa vystrčenie zadku a teda aj prehnutie v krížoch.
Možno zistíte, že máte ramená vpredu a hlavu predsunutú. Vyrovnajte ramená, aby boli v osi tela - je to jemný pohyb, nemali by ste cítiť napätie. Nesnažte sa ale lopatky tlačiť k sebe a vypínať hruď ako vojak. Hlavu povytiahnite smerom hore v mieste, kde sa deťom zatvára fontanela. Tým sa brada zasunie dole a šija sa akoby predĺži.
Uvedomte si chodidlá, kolená, panvu, hrudník, chrbát, ramená, hlavu. Možno budete mať pocit, akoby ste boli vyššie a trochu rozložitejšie. Možno budete mať chuť sa zhlboka nadýchnuť.
Už len tým, že zlepšíte to, ako stojíte, urobíte pre seba nesmierne mnoho.
Okrem pozície nášho tela nás formuje aj iná sila, a tou je gravitácia.
Napomáha správnemu toku krvi a telesných tekutín, pevnosti kostí a svalov. A tiež k dobrému toku energie čchi a k psychickému uvoľneniu. Stáť nohami pevne na zemi. Dostať sa do stredu. Byť v rovnováhe.
Ak stojíme a sedíme správne, gravitácia hladko preteká naším telom. Jemne a neustále ho posilňuje. Naopak, čím väčšiu plochu gravitácii nastavíme (napríklad predsunutá hlava pri práci pri počítači, jedna pokrčená noha v stoji...), čím viac sa vychýlime zo stredu, tým viac s ňou musíme bojovať, tým viac zapájať svaly, viac energie míňať.
Preberme zodpovednosť sami za seba tým, že si budeme viac seba uvedomovať. Stačí začať malými krôčikmi, napríklad skontrolovať si postoj vo chvíli, keď nič iné nemusíme riešiť.
(Má to však jednu podmienku - správny postoj sa dá trénovať len v správnych topánkach alebo bez nich. Na opätkoch či so zúženou špičkou to nepôjde ideálne. Stále je však možnosť trénovať doma pri varení či umývaní zubov. A potom, i v prípade topánok na opätkoch ešte stále môžete rozložiť váhu na obe chodidlá a do ich stredu a aspoň sa vystrieť.)